S cieľom uľahčiť používateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Kliknutím na tlačidlo "Súhlasím" súhlasíte s použitím preferenčných, štatistických aj marketingových cookies pre nás aj našich partnerov. Funkčné cookies sú v rámci zachovania funkčnosti webu používané počas celej doby prehliadania webom. Podrobné informácie a nastavenia ku cookies nájdete tu.

Po diviačích stopách

01.05.2020

Po diviačích stopách

Fascinujú ma diviaky. Nie iba ako zvery, ale myslím na to, čo sa bude diať, ak ich stretnem tvárou v tvár. Ten pocit, keď sa vám krv zastaví v žilách a v hlave zrodí myšlienka s veľkým otáznikom čo teraz, čo robiť??

Je dobré byť v práci sám sebe pánom, zvlášť, keď si človek vie zorganizovať prácu tak, aby mal čas utiecť od roboty do prírody a vypnúť. Podarilo sa mi nastaviť si robotu tak, že práci som sa venoval len do obeda. Akonáhle som sa naobedoval vyrážal som vyvetrať hlavu a načerpať novú energiu.

Ani dnešok nebude výnimkou. Oblečiem si lesný odev, osvedčenú outdoorovú výstroj a poď ho za novým dobrodružstvom. Často sa mi stáva ako naschvál, keď si vezmem so sebou foťák, aby som cvakol niečo zaujímavé, že sa nič nedeje. Nič mi cestu neskríži, všetka divá zver sa schová, akoby rozpoznala môj zámer vyfotiť ju. No dnes foťák beriem určite. Som zvedavý, či sa opäť pravidlo potvrdí alebo dnešok bude výnimočný a cvaknem zopár pekných záberov.

S diviakmi som už "mal tú česť". Črieda odhadom 30 kusov vrátane mláďat sa vyrútila z húštiny na lúku s úmyslom prebehnúť cez ňu do oproti rastúceho lesného porastu. Pár metrov predo mnou vyskočili, no nasmerovali si to akoby okľukou, aby sa mi vyhli. Najskôr statné kusy, tak tlupa malých, stredných a nakoniec opäť veľké prasce. Mizli z dohľadu v tráve, len vynárajúce sa chrbty ešte chvíľu bolo vidieť, kým opäť nezmizli v náprotivnej húštine. Čo keby aj dnes tak náhodou? To by bolo čosi.

Po diviačích stopách | blog | armyvypredaj.sk

Je teplo, slnko hreje, diviaky budú najskôr niekde odpočívať. Prechádzam lesom, viem, že sa tu zdržiavajú a pohybujú sa týmto lesom, lebo za nim je kukuričné pole. Nasvedčujú tomu aj okolité stromy, ktoré sú zašpinené v určitej výške od blata. To si všimnete hneď, keď ste pozorný, udrie vám to do očí.

po diviačích stopách | blog | armyvypredaj.sk

Pár dní dozadu spŕchlo a je tu zopár miest, kde sa voda udrží v kaluži. Hej, akurát prichádzam na jedno také miesto.

po diviačích stopách | blog | armyvypredaj.sk

Majú tu bahenné kúpele. Vyváľajú sa v blate a následne sa šúchajú o stromy, ktoré rastú poblízku. Takýchto zablatených stromov je tu v okolí veru dosť a dosvedčuje to ich hojnú prítomnosť. Ticho sa zakrádam pomaly ďalej. V ruke držím v pohotovosti pripravený foťák, veď nikto nevie kedy, čo a kde môže vybehnúť. Nechcel by som prísť o skvelý záber.

Kráčam ďalej, míňam ďalšie rozbahnené miesto, no nikde nikoho, keď tu zrazu začujem šuchot v malinčí. Zastavím sa a čakám, čo sa bude diať. Prst pripravený na spúšti, objektív namierený smerom odkiaľ vychádzajú zvuky, stojím a čakám, čakám, čo bude. Ani som dlho čakať nemusel, keď tu vám z malín vylezie srnec.

Vydral sa na cestičku, no nespozoroval ma. Možno ma aj prebehol pohľadom, ale nerozoznal postavu človeka, nehybne stojím a uvedomujem si, ako dobre ten britský dpm maskáč splýva s okolím. Nie je to prvý raz, čo sa mi podarilo nepozorovane dostať sa do tesnej blízkosti pasúcej sa zveri bez toho, aby ma zbadala a ušla preč, len vďaka tomuto maskovaniu. Chvíľu ho pozorujem, zaostrím a skúsim ho odfotiť. Stlačím spúšť a ticho pretne cvaknutie.

po diviačích stopách | blog | armyvypredaj.sk

Zbystril, pozrel na mňa, hlavu spustil k zemi a premeriava ma pohľadom. Nehýbem sa, dýcham úplne pomaly, aby nebol badateľný žiaden môj pohyb. Stojíme, hľadíme na seba tvárou v tvár 5 metrov vzdialení od seba.

po diviačích stopách | blog | armyvypredaj.sk

Cvak, odpaľujem ďalší záber. Chalan je stále kľudný, stále pozerá a ani netuší, čo sa deje. Ta chvíľa mi príde nekonečne dlhá, zvlášť keď aj dych mám úplne spomalený, skoro nedýcham.

po diviačích stopách | blog | armyvypredaj.sk

Cvak po tretíkrát a hlboký nádych. Vtedy mu to došlo, šklblo ním, strhol sa a prudko vyskočil smerom späť do porastu malín, odkiaľ pred chvíľou vyliezol. Spustil prudký cval sprevádzaný výskokmi a mohutným štekaním rozliehajúcim sa lesom, kade si to namieril.

Fúha to bolo, dýcham zhlboka a doháňam kyslíkový dlh, ktorý som nabral za tú chvíľu. Paráda! S dobrým pocitom kontrolujem zábery, či sa podarili. Mám to. Stálo to zato, aj keby som už dnes nič viacej nestretol, či nevidel. Pokračujem lesom s dobrým pocitom, ktorý ma hreje pri srdci až prichádzam na koniec a vyjdem na lúku.

po diviačích stopách | blog | armyvypredaj.sk

Otáčam sa, skúsim sa vrátiť opäť týmto istým lesom no zadnou stranou, snáď možno tam ešte o niečo zavadím. No skôr už asi nie, keď vyplašený srnec vykričal na celý les, že som ho bez jeho súhlasu trikrát vyfotil.

Aj spiatočnou cestou nachádzam rozblatené miesta, či stromy ušpinené blatom. Musí ich tu byť mnoho, žijú tu, pohybujú sa a presúvajú sa týmto lesom.

po diviačích stopách | blog | armyvypredaj.sk

Aj keď som dnes nenatrafil na žiadneho diviaka, pocit napätia, ktorý som mal v hlave pri ceste do lesa, som zažil pri fotogenickom srncovi. Prajem Vám veľa šťastia a dobrých záberov pri potulkách prírodou.

Vytvorené systémom www.webareal.sk

MWM2ZW